Iniciatívu zverejnila organizácia Čierne diery, zapojili sa do nej
viacerí ochrancovia kultúrneho dedičstva, správcovia hradov, vlastníci a
správcovia pamiatok, mestá a obce, archeológovia, architekti či
akademici.
"Je to symbolický krok k tomu, čo nás čaká, ak parlament schváli nový návrh zákona o výstavbe,"
vyhlásili spoločne. Systém ochrany pamiatok na Slovensku podľa
iniciatívy v súčasnosti nie je dokonalý, ale transformácia na stavebné
úrady "plánovaná rýchlo a bez legislatívneho, organizačného a finančného zabezpečenia" bude, ako tvrdia, znamenať paralýzu odbornej práce pamiatkarov a ohrozenie pamiatok.
"Nový zákon je veľkým nepochopením toho, čomu sa pamiatkari venujú, majú venovať a aké sú problémy pamiatok na Slovensku,"
upozornili s tým, že namiesto zvyšovania odbornosti a zlepšovania
služieb poskytovaných občanom čaká pamiatkarov neexistujúci počítačový
program a množstvo byrokracie. Kritizujú taktiež, že pripomienky
odbornej verejnosti a pamiatkarov dosiaľ neboli akceptované.
Do utorňajšieho protestu sa zapoja aj pamiatky, ako hrad Strečno,
Kalvária v Banskej Štiavnici, historická mestská radnica v Bardejove,
Stará radnica v Bratislave, bratislavský Slavín, hrad Beckov, Budatínsky
hrad či Zvolenský hrad. Zoznam sa podľa organizátorov bude zrejme ešte
rozširovať.
S návrhom na zmenu krajských pamiatkových úradov a Pamiatkového úradu SR
na špeciálny stavebný úrad pre národné kultúrne pamiatky, pamiatkové
rezervácie a územia svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ráta novela
zákona o výstavbe.
Jej predkladatelia a ministerstvo kultúry uzavreli koncom januára
dohodu, podľa ktorej v prechodnom troj- až päťročnom období od účinnosti
novely bude Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR poskytovať
pamiatkovým úradom záväzné stanoviská k stavebnému konaniu. Samotné
stavebné, respektíve kolaudačné rozhodnutia podľa návrhu zákona budú
vydávať pamiatkari. V súvislosti so zmenou postavenia pamiatkových
úradov pripravuje rezort kultúry aj novelu pamiatkového zákona, kde majú
byť nové právomoci detailne špecifikované.